Trajánova

Ulica je pomenovaná podľa rímskeho cisára menom Marcus Ulpius Traianus (v poslovenčenej podobe Traján), ktorý žil v rokoch 53 až 117. Cisárom sa stal v roku 98.

Za jeho vlády dosiahla Rímska ríša najväčší rozsah a stala sa vrcholom moci vo vtedajšom svete. Cisár pripojil k ríši nové provincie, napr. Arábiu, Dáciu, Arméniu, Asýriu a okrem toho mu slúžili aj vazalské štáty.

Traján patrí k najväčším osobnostiam celej cisárskej doby.

Jeho zámerom bolo udržanie pevného poriadku vnútri ríše a zabezpečenie pevného postavenia vo vzťahu k okolitému, tzv. barbarskému svetu. Vo vnútornej politike kládol dôraz na perfektný výkon cisárskej administratívy a cisársky dvor premenil fakticky na ústredný orgán štátnej správy. Jednotlivé kancelárie vybavovali sťažnosti, písané latinsky alebo grécky, pripravovali cisárove odpovede, starali sa o hospodársku správu cisárskeho majetku, pripravovali cisárove verejné prejavy, štylizovali texty jeho opatrení. Zvláštne kancelárie sa starali o kultúrne záležitosti a knižnice v Ríme.

Cisárove rozhodnutia mali fakticky silu zákona, ale cisár prísne rešpektoval aj práva senátu. To mu vynieslo ešte za jeho života označenie „optimus princeps“ – najlepší cisár.

Z jeho vojenských výprav boli najvýznamnejšie dve ťaženia proti Dákom v rokoch 101 – 102 a 105 – 107. Vyžiadali si dve výnimočné stavby: kamenný most cez Dunaj v dĺžke 1050 m na 20 mostných pilieroch v úseku medzi ohybom Dunaja na východ a Železnými vrátami a tiež cestu k Železným vrátam. Na oslavu víťazstva  nad Dákmi dal cisár v Ríme postaviť tzv. víťazný Trajánov stĺp. Okrem toho sa staral o rekonštrukciu prístavov, stavbu mostov, ciest, vodovodov, kanalizácií, zakladal veľkolepé mestá a nové kolónie po celej Rímskej ríši.