Starorímska

Starý, správnejšie staroveký Rím je tradičné pomenovanie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. st. p.n.l. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát. Postupne ovládol celé Stredomorie, veľkú časť Európy, sever Afriky a časť Ázie.  V 4. stor. n.l. sa Rímska ríša rozdelila na Západorímsku ríšu, ktorá krátko na to zanikla a na Východorímsku ríšu (znám aj ako Byzantská ríša), ktorá zanikla v 15. st. n.l.)

Dejiny starovekého Ríma sa tradične delia na štyri fázy – osídľovanie, kráľovstvo, republika a cisárstvo.

Vznik Gerulaty a jej pôsobenie patrí do obdobia cisárstva. 

Rímska ríša patrí k fenomenálnym štátnym útvarom v celej histórii ľudstva; jej kultúra sa stala základom široko ponímanej európskej vzdelanosti. Spôsob, ktorým Rimania dokázali vládnuť nad svojim obrovským impériom s pomocou relatívne malého žoldnierskeho vojska, poukazuje na prekvapujúci spôsob ich vlády. Rimania neboli iba expertmi na uplatnenie sily a násilia, ale mali aj mimoriadny talent na získavanie podpory zo strany podmanených národov: rešpektovali totiž miestne tradície a etnické zvláštnosti, pokiaľ tým nebola ohrozená ich prevaha. Podporovali samosprávu a na udržanie ríše využívali iba relatívne malú cisársku správu. Členovia aristokracie smerovali naprieč ríšou od jedného úradu k druhému a prostredníctvom vojska sa dostával do kontaktu s Rímom aj najvzdialenejší cíp krajiny. Vojsko bolo okrem toho katalyzátorom, ktorý umožnil vznik novej spoločnosti na hranici. Hranicu tvorili opevnené body, pričom dôležitou funkciou bola kontrola pohybu v ríši a von z ríše. Hranica nazývaná Limes Romanus je v súčasnosti v centre diania – už tri časti sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a ďalšie národné projekty sa pripravujú na zápis. V rámci Dunajského limesu má byť na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO zapísaná aj lokalita Gerulata v Rusovciach a Kelemantia v Iži.