Pri žrebčíne

V roku 1881, keď Rusovské panstvo vlastnil gróf Hugo Henckel von Donnersmarck, dal postaviť vo východnej časti parku žrebčín, ktorý niesol jeho vlastné meno – Hugov žrebčín. Tvorilo ho šesť stajní  s voľným výbehom pre kone a dva domy zamestnancov.

Hugo Henckel založil chov anglických plnokrvníkov, ktorý sa o krátky čas preslávil skvelými dostihovými koňmi. Kone grófa Henckela nielen súťažili, ale na rakúsko-uhorských i nemeckých tratiach aj vyhrávali.

Jedným z jeho legendárnych koní bol žrebec Princ Giles I., ktorý na dostihoch o Veľkú cenu Baden-Badenu v roku 1878 dobehol do cieľa súčasne s fenomenálnou maďarskou kobylou Kincsem, ktorá je považovaná za najúspešnejšiu kobylu všetkých čias.

Chov anglických plnokrvníkov zanikol v Rusovciach po vzniku prvej ČSR; stavby žrebčína sa do dnešných dní nezachovali.

 Približne v tom istom čase, ako dal Hugo Henckel von Donnersmarck postaviť žrebčín, nechal zregulovať aj Rusovské rameno na území parku. Regulácia mala vplyv na čiastočnú zmenu trás cestnej siete na oboch stranách ramena.

Kincsem sa narodila v roku 1874 v stajni uhorského chovatela Ernő Blaskovicha (v obci Kisbér, dnes severné Maďarsko). Po narodení a v mladosti vyvolávala skôr rozpaky a posmech: bola malá a zaostalá, nepekná, špinavo hrdzavej farby. Vyrástla v dlhonohé, kostnaté zviera, ktoré sa naviac vyznačovalo silným nezáujmom o okolitý svet. Bezradný majiteľ ju po dlhých úvahách zveril trénerovi Robertovi Hespovi a na cestu dostihovým svetom dal kobyle – snáď zo súcitu či z irónie - meno Kincsem (Môj poklad). 

Mladučká, 2-ročná Kincsem se prvý raz sa postavila na dráhu v Berlíne – a s prehľadom zvíťazila o desať dĺžok! Bola to senzácia, za ktorou nasledovala ďalšia a ďalšia – až ich bolo napokon 54. Presne toľkokrát sa Kincsem postavila na štart a bravúrne vyhrala.

Všade, kam sa pohla, ju postupne nasledovali fanúšikovia i náruživí stávkari.

Kincsem mala údajne dve slabosti: potrpela si na prítomnosť nerozlučného spoločníka, kocúra, bez ktorého bola nepokojná až agresívna a na vodu z rodných stajní. Nijakú inú totiž nepila, a tak sa hektolitre vody z domácej studne museli voziť všade s ňou... Kincsem uhynula v roku 1887.

Ulica Pri žrebčíne je úplne nová, pomenovanie dostala v roku 2012.