Ulica je pomenovaná po posledných vlastníkoch rusovského panstva, grófovi Elemírovi Lónyaiovi a jeho manželke, belgickej princeznej Štefánii von Sachsen-Coburg und Gotha, ktorá bola vdovou po rakúskom následníkovi trónu Rudolfovi.Elemír Lónyai bol pomerne úspešným diplomatom, ktorý zastupoval Rakúsko-uhorskú monarchiu napr. v Ríme, Londýne, Bukurešti. Jeho kariéru ovplyvnil príbeh lásky so Štefániou, ktorá, keďže sa vydala za muža z nižších kruhov, sa musela vzdať viacerých privilégií (napr. oslovenia cisárska výsosť, všetkých titulov, ktoré jej patrili po prvom manželovi, musela odísť od cisárskeho dvora). Svadba sa konala v roku 1900.Manželia Lónyaiovci boli kultúrni, vzdelaní a rozhľadení ľudia, hovoriaci viacerými jazykmi (nemecky, maďarsky, francúzsky, anglicky, taliansky). Rusovské panstvo kúpili v roku 1906 a vzápätí sa pustili do jeho úprav. Zaviedli moderné ústredné kúrenie, zriadili hygienické zariadenia a kúpeľne, do kaštieľa umiestnili svoje umelecké zbierky (obrazy, zbrane, porcelán). Štefánia sa však venovala aj dobročinnosti. Počas prvej svetovej vojny sa zapojila do práce Červeného kríža, zaslúžila sa o vznik materskej školy a robotníckeho čitateľského spolku.V mysliach starších obyvateľov Rusoviec dodnes prežíva spomienka na záhradníctvo Stephaneum, kde sa v 36 skleníkoch pestovali na komerčné účely početné okrasné rastliny.Ku koncu druhej svetovej vojny obsadili časť kaštieľa nemecké vojská, neskôr vojská Sovietskeho zväzu. Do traktu kaštieľa, kde bývali Lónyaiovci, však nevstupovali. Obaja manželia boli v tom čase už starší a mali podlomené zdravie. Želali si uzavrieť svoj život v benediktínskom opátstve v Pannonhalme (Maďarsko), kde sú aj pochovaní.Princezná Štefánia zomrela v auguste 1945, jej manžel o rok neskôr. Keď sa dozvedel, že kaštieľ v Rusovciach má pripadnúť Československu, nechal do Pannonhalmy previezť knižnicu, archív a galériu.
