Kovácsova

Ulica je pomenovaná po Júliusovi Kovácsovi, ľudovom komisárovi Slovenskej republiky rád pre vojenské záležitosti.

Július Kovács sa narodil 20.6.1886 v Szombathely (Maďarsko), zomrel 26.1.1961 v Bratislave. Ľudovú školu vychodil v Bratislave, študoval na reálnom gymnáziu v Bratislave a okolo r. 1905 spev na akadémii v Budapešti. Toto štúdium neskončil. Spevom a herectvom sa neskôr čiastočne aj živil. Pôsobil ako úradník advokátskej kancelárie v Bratislave, ako železničný úradník na viacerých miestach Uhorska, v rokoch 1908 – 1918 bol pracovníkom Krajinskej robotníckej nemocenskej pokladnice v Bratislave a Budapešti. V rokoch 1914 – 1918 bol dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády, v rokoch 1918 – 1919 bol politicky činný v Budapešti, Košiciach a Prešove. Po roku 1920 bol obchodným zástupcom, predával knihy a papiernicky tovar.

V období Slovenskej republiky rád bol jej ľudovým komisárom pre vojenské záležitosti, organizoval slovenské útvary maďarskej Červenej armády, velil slovenskej internacionálnej brigáde, v júli viedol ústupové boje na južnom Slovensku a severnom Maďarsku. Za svoju činnosť bol v rokoch 1919 a 1920 väznený. Bol čelnom Sociálnodemokratickej strany Uhorska, po VOSR sa priklonil k marxistickej ľavici v sociálnodemokratickom hnutí. Po roku 1920 sa na revolučnom robotníckom hnutí výraznejšie nepodieľal. Žil v Bratislave, pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.

Slovenská republika rád bola pokusom o vytvorenie proletárskeho štátu na väčšej časti východného a južného Slovenska. Trvala od 16. júna do 7. júla 1919 – čiže necelý mesiac; vyhlásená bola v Prešove.

Vznikla pod priamym vplyvom Maďarskej republiky rád (založená 20. marca 1919). Proti Maďarskej republike rád bola vedená intervenčná vojna s účasťou československej armády, proti ktorej Maďarská Červená armáda prešla do protiútoku a prechodne obsadila časť východného a južného Slovenska. Tam potom pod záštitou maďarskej Červenej armády a podľa vzoru Maďarskej republiky rád prevzal moc miestny proletariát.  

Za vznikom Slovenskej republiky rád treba hľadať aj vplyv Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku v roku 1917, vplyv tragických udalostí prvej svetovej vojny a nesmierneho utrpenia, ktoré obyvateľstvu priniesla. V pozadí jej vytvorenia však možno odhaliť aj túžby po obnovení Uhorska, ktoré zaniklo v prvej svetovej vojne, či túžby proletariátu po vytvorení medzinárodnej republiky rád.

Pod tlakom „dohodových“ mocností (k najvýznamnejším členom patrila veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Taliansko, USA) začali po troch týždňoch maďarské vojska opúšťať Prešov a Slovensko a 7. júla 1919 boli už všetky územia Slovenskej republiky rád opäť v rukách československého vojska.

Slovenská republika rád vytvorila svoje ústredné orgány: Revolučný výkonný výbor a 20. júna 1919 Revolučnú vládnu radu (išlo vlastne o vládu) na čele s českým revolucionárom Antonínom Janouškom. Július Kovács mal spolu s Jánom Vavricom na starosti vojenské záležitosti. (Pozícia ľudového komisára zodpovedala funkcii ministra.)

Revolučná vládna rada vyhlásila niektoré revolučné opatrenia: znárodnenie tovární, bánk, distribučných a obchodných podnikov, činžových domov, pôdy a lesov, veľkostatkov nad 50 ha, rozpustila československé súdnictvo a nahradila ich revolučnými tribunálmi, zoštátnila školy, zriadila slovenskú Červenú armádu a bezpečnostný zbor, Červenú stráž. Vypracovala plán na vytvorenie nových výrobných vzťahov v poľnohospodárstve. Kvôli krátkej dobe trvania Slovenskej republiky rád sa však tieto opatrenia nestihli uskutočniť.

Keďže v blízkosti ulice vedie paralelne železničná trať, do roku 1976 sa ulica volala Železničiarska.