Keltská

V Rusovciach sú archeologicky doložené viaceré keltské osady z 1. stor. p.n.l. – napr. jedna severne od MČ, jedna v jej centre a jedna v lokalite za parkom kaštieľa. Nájdené boli zvyšky troch príbytkov, svedčiacich o rozptýlenom type osídlenia. Zachovali sa zahĺbené časti stavieb, poškodené pracovné nástroje zo železa, parohu či hliny. Kelti poznali tkáčske stavy – dokazujú to nájdené početné hlinené závažia a prasleny. Veľmi cenné sú aj nálezy strieborných mincí, ktoré potvrdzujú obchodné kontakty s keltským opevneným sídliskom v centre dnešnej Bratislavy.

Kelti žili na území Rusoviec pred príchodom Rimanov. Ich kultúra je vrcholom „barbarskej“ civilizácie, ktorá v symbióze s výdobytkami antickej kultúry položila základy novovekej civilizácie v západnej Európe a tiež v Podunajsku.

Aj názov Gerulata (latinsky Gerulatis) je prevzatý s najväčšou pravdepodobnosťou od tunajšieho pôvodného keltského obyvateľstva.

Kelti sú prvým pomenovaným národom v strednej Európe – pred nimi tu síce žili celé generácie lovcov, rybárov, roľníkov, bojovníkov, viac či menej početné skupiny a kmene obyvateľov, ale doteraz ich historici nedokázali pomenovať.

Názov Kelti pochádza možno z gréckeho výrazu „keltoi“, čo by mohlo znamenať „veľkí, vznešení“.  Rimania nazývali Keltov Galovia, ale o tom, ako Kelti nazývali sami seba,  nie je nič známe. Zrod keltskej civilizácie, ktorá nikdy nevytvorila veľkú a politicky zjednotenú ríšu, sa datuje do obdobia približne 800 rokov pred n.l. Keltov spájal podobný spôsob života: zakladali mohyly na vŕškoch, kovali zbrane a náradie zo železa, zapínali si šaty sponami, avšak mali aj spoločné náboženské rituály a najmä: jazyk. Keltčina bola v tom čase zrejme univerzálnym jazykom vo veľkej časti Európy.

Niektoré názvy keltských kmeňov: Kotíni, Osovia, Bójovia, Tauriskovia, Norikovia, Skordiskovia.