Ilýrska
Ilýriou nazývali Rimania západnú časť Balkánskeho polostrova okrem Grécka. Obývali ju divoké kmene Ilýrov, starovekého národa indoeurópskeho pôvodu, ktoré používali ilýrske jazyky. Ich presné vymedzenie však dodnes nie je úplné, pretože pred dobytím zo strany Ríma sa Ilýri nikdy celkom nezjednotili. Rovnako nemožno stanoviť presnú hranicu ich územia.Prvé historické zmienky o Ilýroch pochádzajú z 5 stor. p.n.l. od gréckeho historika Hekataia z Milétu.
Od konca 5. stor. p.n.l. sa v Ilýrii sformovalo viacero drobných kniežatstiev, ktoré sa príležitostne zlučovali do mocnejších, avšak spravidla iba krátkodobejších zväzkov.
Pre Rimanov sa zámienkou na obsadenie Ilýrie stalo prepadnutie rímskej obchodnej lode, plaviacej sa v Jadranskom mori (pravdepodobne išlo o vyčíňanie pirátov, ktorí sa rozmohli pre slabosť tamojšieho Ilýrskeho kráľovstva.) Po neúspešnom vyjednávaní s ilýrskou kráľovnou Teutou nasledoval radikálny rímsky zásah v rokoch 229 – 228 p.n.l., ktorý zlikvidoval pirátstvo v Jadranskom mori. Prítomnosť Rimanov v Ilýrii však vzbudzovala obavy a kráľ Filipos vstúpil s Rimanmi do tzv. 1. Macedónskej vojny (221-179), pričom až po 3. Macedónskej vojne si Rimania Ilýriu podrobili a boli potrebné ešte ďalšie trestné výpravy. Tieto vojenské ťaženia boli priamym zásahom do helenistického sveta a dobytie Ilýrie bolo jedným z dôležitých medzníkov obsadzovania Stredomoria.Pre Rimanov mala Ilýria značný strategický a hospodársky význam. Na pobreží ležalo veľa dôležitých obchodných stredísk, hlbšie vo vnútrozemí sa nachádzali bohaté náleziská zlata, striebra a železnej rudy.Rímska provincia Illyricum bola zriadená na začiatku principátu v 1. stor. n.l., jej hranice sa postupne rozšírili až k rieke Dunaj. Keď sa však Ilýri zapojili do jedného z povstaní, samostatná provincia bolo rozpustená a jej územie bolo v rokoch 6-9 n.l. rozdelené medzi dve novovytvorené provincie: Panóniu (Provincia Illyricum inferior) na severe a Dalmáciu (Provincia Illyricum superior) na juhu.