V 1. až 4. storočí nášho letopočtu panoval na území dnešnej mestskej časti Bratislava – Rusovce čulý ruch, pretože Rímska ríša upevňovala svoje severné hranice. Na území našej mestskej časti bol vybudovaný vojenský tábor Gerulata, dnes jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít na Slovensku. Tábory na línii Limes Romanus – a teda aj v Gerulate – boli kľúčovými bodmi bezpečnosti.Jednoduchší, pôvodne drevozemný tábor, bol postupne nahradený kamennými stavbami. Budovali sa nielen stavby pre vojakov vnútri obranného systému tábora, ale aj stavby kultového charakteru, brány, cesty či prístav na Dunaji, pás civilného osídlenia okolo tábora, ďalej sa rozprestierali pohrebiská a ešte ďalej obydlia typu villa rustica – poľnohospodárske usadlosti. V čase najväčšej slávy mohla mať rímska Gerulata okolo 3000 obyvateľov. Teda približne toľko, čo dnes (november 2011). O existencii Gerulaty sa vedelo od 16. storočia zo starovekých záznamov. Prvý prieskum vykonali dvaja anglickí cestovatelia v roku 1737, prvý archeologický výskum uskutočnil Ágost Sőtér, kustód múzea v Mosonmagyaróvári v roku 1891. Výskum pokračoval v 30-tych a 40-tych rokoch 20. storočia, ktoré priniesli aj prvý ucelenejší pohľad na osídlenie Rusoviec v dobe rímskej. Systematický výskum slovenských vedcov sa začal v 60-tych rokoch minulého storočia, pričom Ján Dekan až v roku 1965 definitívne potvrdil, že na území Rusoviec leží antická Gerulata. Okrem neho treba spomenúť Magdu Pichlerovú, Jána Dekana, Ľudmilu Kraskovskú či českého bádateľa Radoslava Hošeka.Gerulata je jedinečný, vzácny svet, ktorý vďaka archeológom vystupuje čoraz viac z prítmia dejín. Ak bude úsilie Slovenskej republiky úspešné, Gerulata bude zapísaná na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako pamiatka, ktorá patrí celému ľudstvu. Od reštaurácie Pod stodolou po cintorín sa ešte začiatkom 90-tych rokov 20. st. ulica volala Kórejská, ešte predtým Cintorínska. Časť od súčasnej budovy pošty smerom ku Gerulate sa v minulosti volala Kostolná ulica.
