Bronzová
Najstaršie stopy po ľudskom osídlení v Rusovciach pochádzajú zo staršej bronzovej doby (2200 až 600 p.n.l.) Stopy zanechali predstavitelia wieselburskej kultúry, ktorej názov je odvodený od nemeckého pomenovania maďarského mesta Moson (Wieselburg). Zhodou okolností k poznaniu tejto kultúry prispel významne aj Ágost Sőtér, ktorý koncom 19. stor. viedol prvé archeologické výskumy v Gerulate.
Na mieste dnešného cintorína na Kovácsovej ul. a v jeho blízkosti bolo nájdených spolu 28 kostrových hrobov mužov, žien a detí. Ľudia wieselburskej kultúry sa do dnešných Rusoviec dostali migráciou zrejme z juhovýchodu. V hroboch sa našla keramika, drobné bronzové predmety, napr. náramnice, náhrdelníky, ihlice, i zlatý šperk. V jednom z hrobov bola nájdená lebka koňa, čo znamená, že ľudia wieselburskej kultúry už kone poznali a dokázali ich používať v súlade so svojimi potrebami. Najnovšie výskumy dokladajú na Tehelnom hone aj sídlisku wieselburskej kultúry.
Rusovce sú najvýznamnejším náleziskom wieselburskej kultúry.
Bronzová doba je časový úsek pravekého vývoja ľudstva, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu, ktoré malo vplyv na zvýšenie technickej, hospodárskej a spoločenskej úrovne. Presne ho však vymedziť nemožno: v Mezopotámii sa o bronzovej dobe hovorí už dokonca v polovici 4. tisícročia p.n.l. Nejednotný je aj koniec bronzovej doby. V strednej Európe je týmto medzníkom 8. storočie p.n.l., keď sa rozšírilo používanie železa.