Prvý výskum v Gerulate, ktorému možno priradiť prívlastok „archeologický” v zmysle vedeckého prístupu, viedol v roku 1891 Ágost Sőtér, jednateľ historicko-archeologickej spoločnosti Mošonskej župy a kustód múzea v Mosonmagyaróvári. Potreboval na to súhlas majiteľky Rusovského panstva, grófky Laury Henckel von Donnersmarck. Bádateľ, občianskym povolaním právnik a archeológ (ináč statkár), sa narodil 7. septembra 1837 v Halázsi (Madarsko), zomrel 8. januára 1905 v Mosonmagyaróvári (Maďarsko).Á. Sőtér začal kopať v Gerulate 1. októbra 1888. V polohe Bergl objavil predmety z doby rímskej – mince, terru sigillatu, keramiku, dokonca kamene s reliéfmi a nápismi. Výskumy viedol aj na dnešnej Kovácsovej ul., kde odkryl kostru koňa a dva hroby s terrou sigillatou a mincou. V jednom z domov v severovýchodnej časti Rusoviec (pravdepodobne dnešná Maďarská a Irkutská ulica) umiestnil tri sondy, z ktorých získal bohatý materiál a preskúmal hroby. Našiel bronzovú sponu, bronzové platničky, zlomky nádob a hlavne rímske tehly, dokonca 18 celých kusov, niekoľko z nich s kolkami. Vyniká medzi nimi tehla s kresbou muža nesúceho kríž – jeden z dokladov o výskyte kresťanského náboženstva v Rímskej ríši a Gerulate. V Mosonmagyaróvári sa nachádzal rímsky vojenský tábor Ad Flexum a hoci sa jeho presné umiestnenie nepodarilo určiť, predsa len sú lokalizované časti vojenských stavieb. K prvým poznatkom významne prispel práve Ágost Sőtér, ktorému ako znalcovi indície o Gerulate určite neboli neznáme. Z pevnosti Ad Flexum bol do Gerulaty iba skok – tak v časoch Rímskej ríše, ako aj koncom 19. storočia.Á. Sőtér zbieral starožitnosti a viedol početné vykopávky, pričom jeho nálezy tvoria podstatnú časť najstarších zbierok múzea Mošonskej župy. Zvláštny význam má jeho výskum pohrebísk z obdobia Avarov (do Panónie vtrhli v 6. stor. n.l.), ktoré uskutočnil v Čunove a v lokalite Nemesvőlgy (Maďarsko).V roku 1885 sa v Budapešti konala Krajinská všeobecná výstava, na ktorej výsledky svojho bádania vystavoval aj Á. Sőtér. Vzhľadom na to, že nálezy nielen sústreďoval, ale aj popísal a interpretoval, vzbudili v radoch záujemcov o históriu obrovský záujem. Niektorých záujemcov podnietili dokonca k osobnej návšteve archeologických lokalít.Spolu so šiestimi ďalšími záujemcami založil koncom 19. stor. historickú a archeologickú spoločnosť Mošonskej župy, práca ktorej prispela k objaveniu tzv. wieselburskej kultúry.
