Kostol Márie Magdalény

Pamiatkové hodnoty Rusoviec - Kostol sv. Márie Magdalény

Zuzana Zvarová (text z monografie - Rusovce, 1998)

Mladšou sakrálnou stavbou, ale dnes dominantnou je rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény. Terajší farský kostol je ranobaroková stavba z roku 1668, jednoloďová s presbytériom s polygonálnym uzáverom, zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou s predstavanou vežou, ktorá dostala po požiari v roku 1830 jednoduchú ihlanovú striešku. Jednoduchá fasáda je členená lizénovým rámom. Jej hlavný akcent je na vstupnom portáli tvorenom kamenným profilovaným ostením s ušami, v nadpraží, s úsekami kladia nesúcimi tympanon s erbom s nápisom ZICHI AMADE a datovaním 1668. Vrchol portálu tvorí plastika sv. Márie Magdalény. Stavba kostola sa viaže k rodine Zichyovcov. Krypta kostola slúžila až do začiatku 20. storočia ako hrobka ich rodiny, pričom dodnes je v dlážke presbytéria kostola zachovaná epitafná kamenná doska v strede s reliéfnym erbom Zichyovcov s datovaním 1668.

Kompletne zachovaný ranobarokový interiér pozostávajúci z hlavného a dvoch bočných oltárov, ako i kazateľnice pochádza z druhej polovice 17. storočia. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy. Jeho pôvodný charakter bol čiastočne narušený na konci 19. storočia, keď došlo k oprave oltárnych plastík (Karl Kohanner, Johann Kätzer) a výmene oltárnych obrazov hlavného a dvoch bočných oltárov. Oltáre tvorené stÍpovou architektúrou s nadstavcom sú vyrobené z čierno polychrómovaného dreva a zdobené bielo-zlatým dekorom palmety, akantu a štylizovaných rastlín.

Hlavný oltár je zasvätený Márii Magdaléne. Z 2. polovice 17. storočia sa zachovali bielo polychrómované plastiky svätcov sv. Ladislava, sv. Štefana, v nadstavci sv. Šalamúna a sv. Jána Krstiteľa, vo vrchole dominuje plastika žehnajúceho Krista. Ústredný obraz kľačiacej Márie Magdalény, ako i obraz nadstavca (Immaculata) pochádzajú z roku 1893 a ich autorom je J. Krikleis. Pravýbočný oltár je zasvätený sv. Karolovi Boromejskému, s ústredným obrazom z roku 1893 rovnako od J. Krikleisa, po stranách s pôvodnými plastikami svätíc, vo vrchole s obrazom svätice zo 17. storočia. Ľavý bočný oltár zobrazuje akt Zvestovania, s ústredným obrazom rovnako z roku 1893 po stranách s pôvodnými ranobarokovými plastikami svätice, sv. Barbory a vo vrchole s plastikou sv. Anny.

Z umelecko-historického hľadiska za jedinečnú v rámci interiéru považujeme kazateľnicu kostola. Parapet 6-bokého rečnišťa je bočnými stÍpikmi rozdelený na 6 polí. V jednotlivých poliach sú v jednoduchých profilovaných rámoch maľované obrazy na dreve, so žánrovými kvetinovými motívmi, štyrmi evanjelistami a biblickými výjavmi. Ozvučná strieška zachováva tvar rečnišťa. Je zdobená barokovou sochou Panny Márie, anjela a svätice, vo vrchole s plastikou pelikána. Z mladšieho barokového obdobia z polovice 18. storočia sa zachoval bočný oltár sv. Anny, tvorený stÍpovou architektúrou s rozklaným tympanónom s ústredným obrazom Výchova Panny Márie, v nadstavci s obrazom Boha Otca, ukončený plastikou svätice.

Krstiteľnica s kužeľkovou nohou a misou v tvare rozety je zo 17. storočia s mladším klasicistickým dreveným vekom s výjavom Kristovho krstu.

Z 19. storočia je zachovaný organ umiestnený na chóre kostola, jednomanuálový pozitív s pedálom. Organová skriňa stojí v strede plochy chóru, mech je uložený vo veži. V strede plochy nad manuálom je nápis Szlezák Mihaly, Pozsonyban. Organ pozostáva z troch píšťalových skríň, stredná prevyšuje bočné, oddelené sú navzájom úzkymi pilastrami s kompozitnými hlavicami. Do rezby vo vrchole centrálnej veže sú zakomponované dva erby zviazané deväťcípou korunou, z ktorej vyrastá kríž. Pravý erb patrí rodine Zichy Ferrari, ľavý je nečitateľný. Organ postavil v roku 1857 organár Szlezák Mihály.

Pred vstupom do kostola je na vysokom okrúhlom kamennom stÍpe umiestnená plastika sv. Antona s Ježiškom v náručí z roku 1719.